Záblesk z minulosti.

Keď bol vodič kamiónu elitný superhrdina..

Pri listovaní internetu som narazil na inzerát, ktorý nájdete na priloženej fotografii. 

Sú to podmienky pre prijatie vodiča TIR v dobe, kedy som privoňal k nákladnej doprave ( r. 1996 ). Keď si to prečíta dnešný dispečer alebo majiteľ dopravnej firmy v dnešnom roku, pravdepodobne mu vypadne káva z ruky.

Vek nad 27 rokov a 5 rokov praxe s ťažkou súpravou.

Dnes? Dopravcovia berú s otvorenou náručou čerstvých 18-ročných chalanov a dievčatá rovno po autoškole, len aby mal kto krútiť volantom. Päť rokov praxe na MKD je dnes luxus, ktorý si málokto môže diktovať ako vstupnú podmienku.

Povinná znalosť angličtiny alebo nemčiny.

Kedysi si musel na colniciach a vykládkach reálne argumentovať rukami-noham . Dnes? Vodičovi stačí smartfón, prekladač a navigačný systém, ktorý ho navedie presne na rampu.

Vyučený automechanik, schopný opraviť vozidlo za sťažených podmienok.

Toto je najväčší gól. Na moderných ťahačoch plných elektroniky si dnes vodič nevymení poriadne ani žiarovku. V ére full-servisných kontraktov a asistenčných služieb je najdôležitejším nástrojom vodiča telefón, ktorým zavolá autorizovaný servis. Akékoľvek "búchanie kladivom" na ceste je minulosťou.

Prísny psychologický posudok a bezúhonnosť.

Nároky na psychiku sú síce enormné aj dnes, ale sitko preosievania kandidátov sa kvôli personálnej kríze v doprave drasticky znížilo. Berie sa takmer každý, kto má platný vodičák a chuť pracovať.

A čo na záver? Záver inzerátu to klincuje: „...treba totiž aj veľkú lásku ku kamiónom!“

Romantika z ciest sa vytratila. Dnes je to tvrdý biznis, tlak na emisie, mýtne systémy, sledovanie spotreby a boj o každú minútu výkonu. Vodič už nemusí byť mechanik a lingvista v jednom, no napriek tomu je ich na trhu obrovský nedostatok.

Svet sa zmenil. Čo z týchto bodov by ste dokázali reálne vyžadovať od vodičov dnes?